RPMN - neznáma známa

V takmer každom „fundovanom“ článku, ktorý sa týka zásad o správnom výbere bankových či nebankových úverov autor upozorňuje, aby si žiadateľ pozrel nielen výšku úrokovej miery ale aj takzvané RPMN. Všeobecne sa vraví, čím mám nižšie RPMN, tým je môj úver výhodnejší. Čo však sa za touto skratkou ukrýva? Prečo by mal byť pre nás práve tento ukazovateľ smerodajný a hlavne, kedy je a kedy nie je vhodné ho ako porovnávacie kritérium použiť?

Každý priemerne zdatný používateľ google rýchlo zistí, že RPMN znamená ročná percentuálna miera nákladov. Definícia zo zákona vraví, že RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úver (t. j. všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru) vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Z tejto definície by sa dalo chápať, že pokiaľ sa na úver neviažu žiadne poplatky, ako napríklad poplatok za poskytnutie úveru, tak by mala byť RPMN zhodná s úrokovou mierou. Prečo tak tomu v drvivej väčšine prípadov nie je? Z dvoch dôvodov, ktoré neskôr opíšeme. Začnime tým, čo všetko zahŕňa a čo nezahŕňa RPMN.

Čo zahŕňa:

  • výšku splátky určenú v absolútnej hodnote, teda v € - tu musíme poznamenať, že Ministerstvo financií SR na svojom portále FINinfo v textovej časti chybne uvádza namiesto splátky “výšku úrokovej sadzby určenú v percentách napr. 15 % p. a.” (...a že portál finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa…)
  • poplatky, ktoré sú spojené s úverom alebo pôžičkou, ktoré sú zvyčajne:
    • jednorazové, ktoré sa platia na začiatku úverového vzťahu (poplatok za poskytnutie úveru, administratívny poplatok, poplatok za posúdenie žiadosti o úver). Tento poplatok závisí od konkrétnej inštitúcie, ktorá úver poskytla.
    • pravidelné, ktoré sa platia spolu so splátkou úveru

Čo nezahŕňa:

  • sankcie v prípade nesplácania úveru
  • poplatky, ktoré ste povinný zaplatiť pri kúpe tovaru, ktorý týmto úverom financujete
  • poplatky za prevod peňažných prostriedkov súvisiacich so splácaním úveru
  • poplatky za udržiavanie účtu, ktorý bol zriadený na prijímanie vašich platieb
  • poplatky za poistenie alebo záruky

Samotný vzorec na výpočet RPMN nie je nič pre slabé povahy. Veď posúďte sami:

Aby sme si teda ozrejmili, čo tento vzorec vyjadruje, pozrieme sa na RPMN v dvoch prípadoch. V prvom si ukážeme úvery, ktoré so sebou nenesú dodatočné poplatky, čiže RPMN závisí len od výšky úrokovej miery. Náš modelový žiadateľ o úver (nazvime ho Fero) ide do banky požiadať o úver vo výške 3.000 € na dobu 5 rokov. Úrokovú mieru dostane 9 % p. a. a úver je bez poplatku za poskytnutie. Keďže Fero si predtým, ako išiel do banky, prečítal veľa článkov o tom, ako si dobre vybrať úver, tak sa zaujíma aj o výšku RPMN. Ostáva prekvapený, pretože RPMN je 9,38 % p.a. Dal si teda prepočítať aj variant so splatnosťou 3 roky a RPMN ostala rovnaká. Prečo je tomu tak? Odpoveď nachádzame v základoch finančnej matematiky. Jedná sa totiž o efektívnu úrokovú mieru. Efektívna úroková miera na rozdiel od nominálnej v sebe nesie informáciu o frekvencii pripisovania/platenia úroku (dôvod číslo 1). Vieme ju vypočítať ako:

Keďže väčšina úverov sa spláca mesačne a taký istý si berie aj Fero, tak jeho RPMN vieme spočítať ako (1+0,09/12)^12 - 1 čo je 0,0938 a teda 9,38 %. Vysvetlenie je jednoduché. Keď vložím na začiatku roka 1 € a výnos sa mi pripíše každý mesiac a ten sa mi aj ďalej úročí, tak pri 9 %-nej ročnej úrokovej miere (čo je mesačne 9 %/12) mám na konci roka 1,0938 €. Aby som dostal rovnakú sumu pri tom, že sa mi výnos pripíše až na konci roka, potreboval by som svoje 1 € zhodnotiť mierou 9,38 %.

Ak výšku RPMN ovplyvňuje výška splátky a jej výšku zas ovplyvňuje banková metóda použitá pri výpočte úrokov zo splátky, potom banková metóda ovplyvňuje samotnú RPMN (dôvod číslo 2). Banková metóda, ktorá ako bázu používa v menovateli fixne 360 dní a v čitateli aktuálny počet dní v mesiaci (francúzska banková metóda), vyústi do vyššej RPMN, ani ak by sme nezohľadňovali dôvod číslo 1. Keďže takmer každý spotrebiteľský úver je splácaný mesačnými splátkami a väčšina bánk používa francúzsku bankovú metódu, RPMN i napriek neexistencii iných poplatkov vyjde nielen kozmeticky viac ako samotná úroková miera, za ktorú banka klientovi požičala.

Tieto fakty vedú k niekoľkým záverom o RPMN:

  1. Výška RPMN závisí od frekvencie platenia a použitej bankovej metódy. Keby sme úver platili ročne a banka používala napríklad nemeckú bankovú metódu (30/360), tak by sa RPMN rovnala úrokovej miere (pokiaľ nie sú na úvere dodatočné poplatky).
  2. RPMN nezávisí (v prípade, keď neuvažujeme dodatočné poplatky) na dĺžke splatnosti úveru ani na výške samotného úveru. Nemôžeme teda porovnávať celkovú nákladovosť (preplatenosť) 2 úverov s rovnakou RPMN ale rozdielnou splatnosťou, pretože tento ukazovateľ ju nezohľadňuje.

Druhý prípad, keď zohľadníme aj dodatočné náklady, je už o dosť komplikovanejší (výpočet možno urobiť algebraicky, postupnými aproximáciami alebo pomocou počítačového programu). Ferovi to nedalo a tak si išiel prepočítať svoj úver aj do inej banky. V tejto banke majú síce nižšie úrokové miery, ale majú aj poplatok za poskytnutie úveru. Tento poplatok je vo výške 2 % zo žiadanej sumy (v našom prípade 60 €) a platí sa spolu s prvou splátkou. Fero by tu dostal úrokovú mieru 8 % p. a. a taktiež ho zaujíma výška RPMN pri 3 a 5 ročnej splatnosti. Pri 3-ročnom variante mu vychádza RPMN 9,78 % a pri 5-ročnom 9,22 %. Keby sa teda Fero rozhodoval prioritne podľa výšky RPMN, tak by si úver zobral v tejto banke s 5 ročnou splatnosťou. Keď si všetky 4 ponuky porovnáme, tak dostaneme tabuľku:

úroková miera

splatnosť

mesačná splátka

poplatok za úver

preplatenie

RPMN

poradie výhodnosti:

9 % p.a.

3

95,4

0

434,4

9,38 %

1

9 % p.a.

5

62,28

0

736,8

9,38 %

4

8 % p.a.

3

94,01

60

444,36

9,78 %

2

8 % p.a.

5

60,83

60

709,8

9,22 %

3

Poznámka: pri výpočtoch v tabuľke bola použitá nemecká banková metóda.

Keď sa na to pozrieme teraz, tak z titulu najnižšej preplatenosti by u nás vyhral úver číslo 1, aj keď nemá najnižšiu RPMN. Kedy teda je a kedy už nie je vhodné použiť tento ukazovateľ?

  1. Vždy treba porovnávať RPMN len tých úverov, ktoré majú rovnakú splatnosť a rovnakú výšku. Vtedy môže byť tento ukazovateľ smerodajný.
  2. Výška RPMN nehovorí o celkovej preplatenosti úveru a preto nižšie RPMN nemusí automaticky znamenať lepší úver.

Na záver ešte vyvstáva otázka, či všetci poskytovatelia úverov uvádzajú výšku RPMN v správnej výške. Ak nie a RPMN uvádzajú nižšiu, ako je v skutočnosti, majú problém. Takýto úver je podľa zákona bezúročný.

 

Autor článku: Ing. Lenka Smažáková

Použitý zdroj: FINinfo (http://www.fininfo.sk/sk/ja-a-financie/rocna-percentualna-miera-nakladov)